Výsledky

Hudba nie je nikdy hotová, musí sa vždy znova uskutočňovať. A jediné, o čo v tejto sfére ide, je byť skutočne prítomný a skutočne činný.

Členovia zboru Gloria Dei odpovedajú na otázku "Prečo spievam?"

Rok 2010

,,Prečo by mal človek spievať z môjho pohľadu - pre mňa je to v prvom rade prekonať samú seba, nájsť nejaký rytmus a postupná premena ...nikdy som so spevom nebola najlepšia kamoška, ale to v podstate bola aj zásluha mojich učiteľov zo základnej školy :o( "

,,Pre mňa jednoduchá odpoveď: Spev mi pomáha žiť! Moja duša pri piesňach v našom zbore hovorí: "Tu si doma!" Spev mi zmýva bolesť zo srdca, zmierňuje utrpenie, prináša mi radosť z bytia a citeľne ma približuje k anjelom a Bohu."

,,Pretože ľudia mne blízki začali spievať v zbore a takto mám príležitosť sa s nimi stretávať. Pretože sú to mne úplne neznáme vody a vstup do nich je celkom lákavý. Treba povedať aj preto, lebo som dostal pozvánku. Sám by som sa do tých vôd nevydal. Pridal som sa aj preto, lebo sa mi zdá, že mám slušne rozvinuté racionálne myslenie a to, na čom by som mal pracovať je moja citová intuitívna stránka. Spev v zbore ponúka pre to dobré možnosti."

,,Akosi som spievala od detstva. Potom však prišlo obdobie, ktoré spôsobilo, že mi žiaľ a smútok stiahli hrdlo a ja som prestala spievať. Nebola som schopná - jednoducho nedalo sa. Predtým som sa nad spevom veľmi nezamýšľala - proste mi robilo radosť spievať. Časom som zistila, že aj v ťažkých obdobiach spev akosi povznáša a rozpúšťa ťažobu smútku a trápenia. Keď človek spieva, akoby sa vznášal nad všetkým tým pozemským, a tým sa aj problémy javia menej vážne a ľahšie zvládnuteľné - spev dodáva človeku optimizmus do ďalšieho života. Sólové spievanie ma teší a napĺňa radosťou, ale len v zbore človek zažije očarenie harmóniou, ktorá pri viachlasnom speve vzniká. Vtedy človek cíti, že je súčasťou spoločenstva, ale tiež, že jeho podiel na tejto harmónii je naozaj dôležitý. Nikto v zbore nie je viac a nikto menej dôležitý, lebo len spolu vytvárame tie úžasné harmónie, ktoré niekedy spôsobia až zimomriavky."

,,... keď tak nad tým rozmýšľam, tak aspoň u mňa túžba spievať vyviera z niekade z nevedomia, nie je to niečo rozumové, aj keď aj to sa trochu mení. V prvom rade pochádzam zo spevavej rodiny, tak to mám asi trochu v krvi. Čo sa týka hudby, počúval som od detstva vlastne normálnu populárnu hudbu a odjakživa som si musel spievať všetko, čo som počul. Čo ma fascinuje, je fakt, že piesne, ktoré som si spieval ako malý povedzme v angličtine, samozrejme bez porozumenia a len foneticky, si pamätám až doteraz, dokonca som zistil, že si takmer presne pamätám samohlásky skutočne aj v cudzojazyčných textoch. Spievanie s rádiom mi zostalo až doteraz. Až na výške prišiel taký popud začať počúvať klasickú hudbu, tak som to skúsil a postupne sa mi začal odkrývať celkom nový svet. Uvedomil som si ale, že vážna hudba vyžaduje určitú duševnú námahu, treba sa ju naučiť počúvať, treba si skladbu vypočuť veľa krát, aby sa odkryla jej krása. A spievanie v zbore je šanca ďalej prehĺbiť schopnosť spájať sa s hudbou, s jej objektívnou kvalitou. Teda nie len s tým, čo pôsobí na dušu, ale aj s tým, čo pôsobí na ducha človeka. A potom sú tu samozrejme aj rozumové dôvody, ktoré ale vyplývajú s poznania duchovnej vedy, ako povedzme že práca na hlase je vlastne aj duchovnou prácou. V neposlednom rade je pre mňa veľmi dôležitý aj sociálny moment, možnosť pravidelne sa stretávať s ďalšími, podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, byť súčasťou niečoho väčšieho. A teraz, po istej dobe sú tu samozrejme aj samotné zážitky zo spievania, či už to, že vidím u seba určitý posun, že sa viem sledovať, ako sa mi kedy spieva a že ma to vyslovene baví, že po speve si často ešte aj dve hodiny pospevujem pesničky, čo sme spievali. A taktiež mám niekedy zážitky z počúvania, hlavne keď spievame kánon, alebo viac-hlas, tak je úžasné počuť, ako tie hlasy spolu ladia, ako tvoria harmóniu."

,,Je to krásne a krása spevu, hudby ma priťahuje. Mám množstvo kamarátov hudobníkov, ale ja sám som nebol obdarený hudobným sluchom. Ale mám to rád a rád sa stávam súčasťou toho krásneho. Som viac poslucháč ako rozprávač, viac uvažujem racionálne ako citovo. Spev ma privádza do opačnej polohy, hlas ide zo mňa z celého hrdla a odštupľovávam zátku emócií. Je nádherné objavovať v sebe niečo ďalšie. Ako rozprávam málo, tým sa možno snažím povedať rýchlo viac, a hlcem slabiky, a tak sa učím lepšie artikulovať. Cítim ako dýcham pľúcami, hýbem bránicou, ako sa vo mne vzduch rozpína a po speve sa cítim, ako po dobrej joge, rozcvičený, ponaťahovaný, spokojný a šťastný."

,,... mám zatiaľ iba jednu odpoveď. Lebo je to čistá krása."

,,Aj takýmto spôsobom sa snažím o lepšie sebavyjadrenie, odbúranie stresu, spev mi pomáha zlepšovať slovné vyjadrenie a mám taký pocit, že aj zvyšuje sebadôveru. Je to pre mňa veľký zážitok spievať v zbore, alebo lepsie povedané počúvať zborový spev a načerpať tak pozitívnu energiu."

,,Chcem spievať - najmä preto, že ma to zváštnym spôsobom uvoľňuje, ale zároveň učí koncentácii. Pri spievaní prežívam radosť, pocit slobody, ale aj príjemného spojenia a jednoty s ostatnými spievajúcimi. Pri spievaní si tiež uvedomujem, že je zbytočné si dávať vnútorné obmedzenia, lebo v živote môžeme dokázať oveľa viac, než si myslíme."

,,Často som chodievala na omše a rada som sedávala priamo na organe vedľa organistu. Milovala aj milujem to miesto hore pri organe, jeho píšťalách a tónoch ktoré vydáva. A keď som začala spievať žalmy, vtedy som začala zažívať pocity a zážitky zo spievania ktoré sa nedajú slovami opísať - iný rozmer. Je to akoby som stála uprostred Rajskej záhrady plnej kvetov, obklopená zástupmi anjelov, ktorí ma hladia pohľadmi plnými lásky.....nekonečnej. No a odvtedy sa snažím tento pocit prežívať stále a hľadať ho v každom mojom spievaní... Nevnímam vtedy reálny svet, ani svoje telo. Len hudbu, každý tón, každučkým pórom svojho tela. Pochopila som jedno. Že spev je mojim komínom a spojením s Nebesami, anjelmi..."

,,Na spev som sa rozhodol chodiť preto, lebo som si už dávnejšie všimol, že mám chuť si poriadne zaspievať.. Také vnútorné nutkanie.. Keďže doma mi je to akosi blbé (asi to bude ostychom - a keď už sa k tomu odhodlám, tak je to len tak na pol huby :D pardon:). To nie je celkom ono. Spev na mňa pôsobí uvoľňujúco na tele aj na duši. :) "

,,... práca-cviky-pomoc tvojim telom mi neuveriteľné pomáha pri speve. Spievam krajšie, čistejšie, ľahšie, ide to samé bez mojich nemotorných zásahov a zväčšuje sa mi rozsah. Myslím si, že aj tvoje oduševnenie a to že sa nebojíš robiť aj „smiešne“ grimasy, ktoré pomáhajú, nás vťahujú do väčšej hĺbky a koncentrácie – tak je to aspoň u mňa. A potom vznikne niečo krásne. Po dospievaní gregoriánskeho chorálu som sa cítila vznešene."

,,Ja spievam pre radosť, premenenie a zušľachtenie duše."

,,V rámci toho, že chcem rovnomerne rozvíjať sily myslenia, cítenia a vôle, cítim potrebu v oblasti cítenia pracovať na sebe - spev sa zdá veľmi vhodný."

,,Takže môj prvý dôvod pre spev: páčilo sa mi to, fascinovalo ma to a povznášalo. Druhý dôvod: počula som, asi na tom seminári, že človek ovládne svoje astrálne telo, keď pochopí hudbu... To ma zaujalo, hoci podstatu tej súvislosti len tak matne tuším. Takže moje dôvody boli spočiatku úplne sebecké, našťastie deťom som spievala možno niekoľko tisíckrát... V posledných rokov však vedome sledujem ďalší cieľ spevu: ovplyvňovanie astromentálnej sféry textom i melódiou piesne, ako aj prežívaním všetkých počúvajúcich. Preto som nadšená zborom Gloria Dei, lebo duchovné piesne majú vplyv istotne najväčší."

,,Tak ja spievam preto, že spievam rád. A popri tom si uvedomujem, že mi spev zjemňuje myslenie, napĺňa cítenie a sprierazňuje konanie."

,,... prestala som vyjadrovať svoje pocity, nálady, túžby... zostala som vo fantázii, sama v sebe, ulietavala som. Stávala som sa kritickou, stuhnutou a závislou, frustrovanou bez JA a sebavyjadrenia. Pri speve som cítila svoju individualitu, ktorú som počas svojho života niekde stratila. Dotýkala som sa nebies, domova, cítila som sa šťastná, občerstvená, ľahšia, bližšie sama k sebe a svojej podstate. Niekedy som zažila krídla, farby, chuť, vôňu, celý priestor. Cítila som sa silnejšia, istejšia.

,,Spievanie mantier spôsobuje rozvíjanie Ja v jeho pôsobení na nižšie články a ich usporiadavanie, zušľachťovanie, presvetlovanie, posväcovanie."

,,Som nesmelá, ale liečim sa.. Spev prináša príjemné chvíle a hlavne odhaľovanie prístupu k spevu a k hudbe inak a hlavne hlbšie, ako som ich predtým nepoznala."

,,Spievala som od mala, avšak vďaka negatívnej podpore okolia a rodiny sa mi hrdlo zovrelo strachom. Hlásky nedokázali prechádzať a hlasivky trpeli, preto som zanechala spev. Ale najhoršie bolo to, že som aj zanevrela a prestala hudbu aj počúvať. Vďaka môjmu synovi, ktorý hrá na violončelo a tiež xy, ktorá ma vytiahla z tmy a vzala spievať, začínam nachádzať radosť zo života, pretože sa mi vrátila hudba a hlásky zo mňa vychádzajú lepšie ako kedykoľvek predtým. Cítim sa ako nový človek, ako keď sa Šípková Ruženka zobudí z dlhého spánku. Môj životný sen sa začína napĺňať pomalými krôčkami a to ma napĺňa šťastím..."

,,Ja spievam, lebo je to pekné. A chcem aby mi zmocnel hlas.."

,,To naväzuje na otázku prečo vtáci spievajú. Vtáci spievajú preto, aby sa svojím spevom spájali so svojím skupinovým Ja sídliacím vo vyšších svetoch. Ľudia to odpozorovali od vtákov a tiež spievajú preto, aby do duchovných svetov posielali prostredníctvom spevu svoje otázky. Potom by mali čakať a počúvať, aká príde odpoveď. Odpoveď z duchovných svetov posiluje duchovné Ja človeka a prehlbuje spojenie človeka s týmto Ja."

,,Vtáci sa naučili lietať, aby mohli spievať a necítili tak ťarchu zeme. My by sme sa mali naučiť spievať tak, aby zem chcela tancovať a odletieť s nami. No a ešte osobne a menej poeticky: Mal by som sa naučiť spievať, aby sa hrubé a prízemné energie pútajúce ma k zemi stali ľahšími a mohli vystúpiť vyššie ako len do pol pásu. Na to potrebujú pomocnú ruku z hora, z ducha. No aby duch-vzduch mohol zostúpiť nižšie a podať pomocnú ruku, potrebujem najskôr sám otvoriť ústa, aby cez muzikálne zaprášené a zvädnuté cesty mohlo raz vystúpiť niečo, čo dlho čaká na svoju jar."

,,Spevom prežívame pocity, zážitky, nálady akoby dva krát, intenzívnejšie, prežitejšie, prehĺbenejšie, nevšednejšie, so zimomriavkami na chrbte, s teplom v hrudi, s dvojnásobnou radosťou v duši , ale aj s hlbším smútkom v srdci. Spevom (umením) zušľachťujeme samých seba, zjemňujeme sa, očisťujeme, vnútorne upokojujeme a uvedomujeme si naše Ja, dávame do súladného pohybu naše Cítenie, Myslenie, Konanie. Spevom vnášame do sveta hodnoty Cností, Dobra, Lásky, Krásy, Morálky, ale aj princípy Nekonečných Božích zákonov."

,,Vták je k spievaniu podnecovaný zvonka od bytostí svetelného éteru. Človek „vyspievava“ svoju vlastnú éterickú bytosť zvnútra smerom von, aby takto tvorivo prejavil svoje Ja navonok, svetlo svojej duše."

,,Prečo spievam? Od malička ma fascinuje molová tónina. Silnejší zážitok mi dáva, keď ju sama vytváram, než keď ju len pasívne počúvam. Vôbec nie som poslucháč hudby v tom zmysle, že niečo mi znie v pozadí. Pre mňa je hudba tvorivou silou, ktorá vyžaduje moju stopercentnú účasť, preto ju dokážem vnímať len s plným vedomím, v samote a najradšej v noci a s akustikou "chrámu". K takémuto zážitku sa však dostávam len zriedka, keďže žijem s malými deťmi, ktoré mi neumožňujú takéto dokonalé podmienky. Keď som kedysi dávno čítala Ajtmatovovo Popravisko s opisom fascinujúceho zážitku z počúvania bulharského chóru, vôbec som si nevedela predstaviť, o čo ide. Až nedávno som cestou v aute náhodou v rádiu natrafila na akýsi nedeľný chórový spev a tak ma to vzalo, že som nedokázala vystúpiť z auta skôr, než nedoznie. Vtedy som si uvedomila, že pre mňa najdokonalejšou formou hudby je neinštrumentálna duchovná pieseň. Je pre mňa tým, čo pre iných omša v kostole. Odvtedy túžim po bohoslužbách, ktoré by boli prevažne v znamení takéhoto spevu. Je zaujímavé, že v tomto prípade mi viac dáva pasívne počúvanie, než vlastná účasť, ale to môže súvisieť s tým, že som v tomto smere úplný začiatočník, v mojom ponímaní skôr kaziteľ dokonalého diela. A pre mňa fascinujúce na chórovom speve je, že dokonalosť zážitku spočíva v celku, v tom, čo presahuje sily a možnosti jednotlivca. A takáto skúsenosť v mojom samotárskom živote je mimoriadnym a vzácnym zážitkom."

,,V zbore spievam preto, že je pre mňa potešením spievať s inými. Veľkú radosť prežívam, ak občas započujem harmóniu. Zatiaľ je to len občas, uvidíme, kam sa dopracujeme. A zdá sa mi, že sa spevom liečim. Tak, vďaka."

,,Zbor mi ostal až doteraz. Naučil ma počúvať, vnímať harmóniu, disharmóniu. Naučil ma počuť 3-4 hlasy naraz aj jednotlivo, naučil ma počuť, že niečo nesedí. Zborový spev je pre mňa akt sociálnosti, zatiaľ najvyššej."

,,Som odjakživa citovo veľmi uzavretá a hudba mi pomáha prežívať seba samú. Keď spievam, tóny mi pomáhajú dostať sa ku svojim pravým citom a približujem sa tak sama k sebe. Jednou vetou - robí mi radosť byť viac sama sebou, keď spievam."

,,No a prečo spievam? Spev je neoddeliteľnou súčasťou mojej bytosti a forma prejavu mňa samej. Cezeň mám možnosť zharmonizovať, prečistiť a prejasniť moje vnútro, stávam sa počas spevu celistvou, jednotnou a koncentrovanou. Dokážem sa ním spojiť nielen sama so sebou, so svojou podstatou, jadrom môjho ja, ale aj s Nebesiami - duchovným svetom. Lebo tá radosť, láska, čistota, jasnosť a pokoj, ktoré cítim pri a po spievaní, nemôžu byť z iného zdroja. Preto spievam... A aj preto, že nemôžem nespievať..."

,,Prečo spievam? Spievam, lebo potrebujem aby mi zmocnel hlas. Ale stále viac ma zaujíma aj umelecká stránka spevu a vôbec hudby. A občas ma na zbore uchvacuje, že pri dobrom zborovom speve môže človek naozaj počuť tú nebeskú hudbu sfér..."

,,Spievam preto, pretože spev harmonizuje celého človeka ako bytosť, aspoň ja to tak vnímam."

,,Najprv boli moje pohnútky osobné. Keď som počula spievať spevákov (napr. operu som objavila a začala mať rada v 15. roku môjho života), chcela som spievať, ako oni. Ich spev ma posilňoval, vynášal do sfér blaženosti. Prečo chcem spievať v súčasnosti? Lebo spievam pre budúcnosť :) ... možno raz, v budúcej inkarnácii by som sa rada nemodlila k Bohu len perami, ale spevom. Aby rajská hudba znela aj na zemi. Bola by som rada, keby nás boli tisíce, aby celá Zem - matička znela rajskou hudbou. Takže som rada, že spoločne robíme malé krôčiky do budúcnosti."

Rok 2011

,,Prečo spievam? Ako malé dieťa som stále spievala, krútila sa, točila a tancovala. Údajne spontánne výskala. Moje najbližšie okolie to znervózňovalo. Tak som s tým bola nútená prestať. Teraz, keď spievam, najlepšie v prírode, to tam ide akosi samé. Som až zo seba prekvapená, čo som schopná zo seba vydať... Deje sa to vďaka neviditeľnej podpore, ktorú cítim v éteri. Keď ide na mňa smútok alebo neviem niečo pre mňa dôležité vypovedať, tak spievam. Spev mi dáva krídla, také splynutie a uvoľnenie s vyšším celkom a so všetkými. Pocit blaženosti. Páči sa mi, že spev nemá vlastníka. Je pre všetkých. Keď som mala v sebe nejaký pretlak, s čím som už nemohla pohnúť v čine a brať to ako fakt, tak som išla v minulosti na rokový koncert napr. Lucie a tam som to zo seba vyvrieskala. Tak tak nejak je to s mojím spievaním."

,,Spev... mi pomáha vyjadrovať samú seba .. uvoľniť v sebe tvorivé sily ... pomáha mi spájať sa s božským v sebe .. prináša mi radosť ... povznáša ma ... pomáha mi otvoriť sa svetu a na druhej strane držať sa svojej cesty, byť pevnou (spievanie v kánone) ... pomáha mi pocítiť jednotu s ostatnými."

,,Spievam, lebo to potrebujem. Spievam, lebo chcem. Spievanie je pre mňa tak samozrejmé ako plač, radosť, smútok, smiech. Niekedy je mi do plaču, niekedy do smiechu, niekedy do plaču. Vyjadrujem ním, čo cítim. Spievam väčšinou len pri ľuďoch, pri ktorých sa cítim bezpečne, a s ktorými sa cítim skvelo. :-) "

,,Mám pocit, že som sa dožila vysokého veku a zanedbala som niektoré veľmi dôležité životné činnosti, menovite spev a tanec. Majú schopnosť robiť život krajším a lepším. V každodennom zhone (do práce a z práce) mi to akosi ušlo a teraz akoby sa mi otvorila opona, že čo je v živote dôležité a ako veľmi mi to chýbalo - až fyzicky.."

,,Kým sa dostanem k odpovedi na otázku "Prečo spievam?", musím povedať, že ma veľmi potešili tie krátke článočky o dôvodoch spievania vtákov. Mala som z nich veľmi príjemné predstavy a ešte príjemnejšie pocity. Každá živá bytosť má vo svojej podstate potenciál byť šťastnou. No a spev vidím ako jeden z nástrojov k dosiahnutiu tohto stavu. I keď nie vždy sa to dá. Dnešný svet je uponáhľaný, dravý a sebecký. To však tiež závisí od toho, čo si do tých našich životov pritiahneme. A potom sa čudujeme: "Čo sa mi to zasa stalo, prečo ja?" Keď si to uvedomíme, že budúcnosť máme vo svojich vlastných rukách, alebo vo svojich vlastných myšlienkach, môžeme s tým "niečo urobiť". Pozitívne myslenie priťahuje krásne príjemné zážitky. Čierne negatívne myslenie zasa nepríjemné udalosti. Ani ja nie som výnimka, aj mne sa stávajú ešte stále aj nepríjemné udalosti. No a keď som smutná, keď som sama, a keď nevidím nič pekné a nič ma akosi nevie potešiť, vtedy si spomeniem, že mi môže pomôcť hudba. Vložím CD do playera, a ajhľa, o chvíľu si spievam už aj ja. Po smútku ani stopy, naopak, v mojom srdiečku zavládne radosť, šťastie a láska bezhraničná. Návrat domov je vždy radostnou udalosťou, no a návrat k sebe samému je 1000x silnejší a nádhernejší pocit. Opäť sa napájame na Božský zdroj lásky, na energiu Univerza. Nuž, tak asi toto sú moje dôvody prečo si spievam. Už v detstve som si rada spievala v záhrade medzi kvetmi keď som si plietla z púpav venčeky, keď som videla a cítila rozkvitnuté stromy, alebo keď som pozorovala nádherné plávajúce oblaky, vlastne som vtedy spievala tým oblakom, stromom a kvetom :) Potom, keď som už bola staršia, sa to akosi vytratilo, všetko krásne bolo preč, už len realita a neradostné uvedomovanie si skutočnosti, prostredia a pozície. Verím, že nás naše JA vedie k tomu, čo je pre nás najlepšie. Preto teraz moje kroky viedli opäť k tomu najlepšiemu. Mám radosť z toho, ako sa na hodine hráme, ako si rozprávame naše pocity, a tóny Vašeho klavíra mi znejú v ušiach ešte dlho po hodine. Ďakujem Vám, a aj môjmu JA, že môžem na sebe pracovať aj týmto Božským spôsobom, i keď je to zatiaľ asi len také kostrbaté :) "

,,Prečo spievam? Myslím, že sa to skôr zatiaľ iba učím. Chcela by som vedieť pekne znieť hlavne pre deti, potom pre seba... v podstate pre celý svet a myslím, že je to tiež jedna z ciest, ako zasievať dobro na Zemi..."

,,Rada by som Vám odpovedala na otázku, prečo spievam. Prečítala som si leták o speve vtákov, je to tam krásne popísané. Vyzdvihnem z toho jedno, čo ma zaujalo a pridám ešte svoje.. Spev bol vždy pre mňa také spojítko s vesmírom. Naše pondelkové rozcvičky beriem ako yogu, relax tela aj mysle, ktorý mi napomáha využívať hlas ako nástroj spojenia sa s dušou a s jej obsahom. A to aj na základe Vášho precízneho vedenia."

,,Spievam, lebo som sa rozhodol spievať, lebo mi to pomáha, je to príjemné. Ako jemná letná spŕška za presviecajúceho Slnka zmýva a prinavracia svetu pestrosť."

Odpoveď na otázku "prečo spievam?": je to spôsob vnútorného vyjadrenia sa v komunikácii so svetom, je to prejav emócií v dobrých aj v zlých situáciách, spev je liečivý balzám, dokáže človeka zjednotiť, previbrovať, znamená chuť ísť ďalej, nadľahčuje, umožňuje snívať, ak človek dokáže nádherne zaspievať pieseň (prípadne druhýkrát zaspieva lepšie, ako po prvý raz), vie to ihneď. Ten pocit, ktorý v tom momente má, je jeho spätná väzba (je to presne tak, ako v tom článku o speve vtákov, vesmír mu jeho vibráciu pošle naspäť...).

,,Hmmm.... Nikdy som si takúto otázku nepoložil. Spievam často, spievam si pre seba ráno, počas dňa, večer a všade aj na tých najbizardneších miestach. Často si iba niečo pohmkávam, alebo popiskujem. Úryvky z popu, folku, jazzu, ale aj Beethovena, a nádherného Verdiho "Vzlietni duša". A prečo? Nuž, to moje vnútro takto vyjadruje stav mojej duše. Možno je aj to odpoveď môjho vnútra na vonkajšie signály prijímané mimozmysovým vnímaním. Keď ten spev príde sám od seba, a to sa mi stáva veľmi často, tak to nie je adresované niekomu konkrétnemu, ale zrejme všetkým živým aj neživým bytostiam tohoto sveta. Budem nad tým ešte premýšľať. A možno to nie je ani také dôležité vedieť prečo spievam, ak to ide samo od seba z môjho vnútra."

,,Neviem, prečo spievam. Spev je pre mňa ako dýchanie. Sama so sebou nerozprávam, ale spievam si celý deň. Niekedy som sa so spievaním piesne prebudila. Trojročná vnučka je asi taká istá. Ideme spolu na vychádzku, ja si spievam - hmm, ona tiež a povie mi, babka nespievaj si moju pieseň."

,,Ďakujem za otázku :) Viackrát som si ju počas uplynulých pár dní postavila pred seba a stručnú odpoveď nesformulujem; hádam najviac sa zamýšľam / som sa zamýšľala nad tým pri písaní týchto riadkov, ktoré som napísala skôr ako túto vetu, aj keď väčšinu tesne predtým. Spievam z viacerých dôvodov. Spievanie v podstate odmalička viac či menej sprevádza môj život. Keď sa tak nad tým zamyslím, keď som "prestala žiť", prestala som aj spievať a opačne. Spievam pre spievanie samotné, neikedy pre svoje potešenie, niekedy pre potešenie niekoho iného. Niekedy nie len pre potešenie, ale aj so zámerom vyjadriť svoje pocity, spievam pri uspávaní dieťaťa, kamoša a synovca v jednom, predovšetkým, keď si to vypýta, no spievala som mu aj keď si to ešte vypýtať nevedel; rada sa o spev podelím, aj si s niekým zaspievam. Rada sa prekvapím, keď vydám zo seba tóny, alebo sled tónov, ktoré by som ani nepovedala, že dokážem zo seba vydať (to sa mi stávalo aj predtým, ako som začala chodiť do Gloria Dei) a idú tak samé od seba. Momentálne hádam najviac so mnou rezonuje vyjadrenie, že spievam pre spievanie samotné, čo však má širší rozmer a možno doň zahrnúť aj všetko vyššie a ďalej spomínané. Môžem povedať, že spev je pre mňa niečím posvätným a znovu mám možnosť niekedy viac, niekedy menej aj vďaka spevu, túto posvätnosť aj pocítiť. Niekedy spievam, že rada ten spev počúvam, inokedy na prerušenie alebo doplnenie ticha, alebo aj zvukov či už dažďa, vetra alebo aj rôznych prístrojov a motorov áut. Niekedy spievam, aby som bola pravdivá, aj keď sa za to hanbím, kvôli pozornosti. A spievam, pretože mi spev pomáha. Niekedy, myslím, aj iným ľuďom. Spevom vyjadrujem aj radosť, niekedy aj smútok, či iné emócie. Spevom sa vyjadrujem a spev vyjadruje mňa. Mám pocit, že spev je liečivý, uzdravujúci. Spev sa mi spája aj s láskou."

,,Odpovedí by bolo viac, ale prišlo mi na um najmä toto: nielenže sa spevom vyjadrujem navonok, teda že je to pre mňa jeden zo spôsobov komunikácie s okolitým svetom (okrem reči, mimiky, gestikulácie, reči tela - napríklad...), ale trochu nečakane aj spôsob spojenia so sebou samým. Nechcem odvážne tvrdiť, že moje pospevovanie sa zakaždým odráža od éteru ako spev vtákov naspäť ku mne, ale niečo aj v mojom vnútri rezonuje. Napríklad som sa niekoľkokrát pristihol, že si v duchu spievam piesne, ktoré sa učíme v zbore. A je to iný zážitok, ako keď sa Ti vnucuje nejaká pesnička, ktorú si predtým počula v rádiu."

,,Prečo spievam? Pre vlastnú radosť a potešenie. Cítim, že pri spievaní sa moja duša smeje. Mám pocit, že spievanie oslobodzuje, uvoľňuje vo mne napätie. Dostávam sa (v prípade GLORIA DEI) do iného sveta, počúvam viac ostatných, akoby sa mi "otvárali" uši."

,,Prečo spievam? Jednoduchá odpoveď bude asi najbližšie pravde. Lebo by som raz chcela vedieť zaspievať rebelskú pieseň "Blaze of Glory" od Jon Bon Jovi."

,,Jinak proč zpívám? Protože mám bytostný pocit, že člověk je tak Bohu podobnější. Při krásném zpěvu se ve mně probouzí pocit posvátnosti, čistoty a nevýslovné nádhery."

,,V našej rodine sa nespievalo, nespieva a spievať nebude. Vraj spievať nevieme. A ako vo viacerých prípadoch som im chcela dokázať opak. Už dávnejši som pochopila, že sa to dá naučiť, len som čakala na toho správneho učiteľa. A naštastie som ho (ju) našla. Iný dôvod som na to nemala, ale vedela som, že úplný zmysel sa bude postupne ukazovať. Spievať síce ešte stále veľmi neviem, ale za ten rok spievania som mala veľa krásnych a prekvapujúcich vnútorných zážitkov."

Rok 2013

,,Ľubka, píšem ešte raz. Prišiel na rad Bach. Dnes po prvý krát som si mohla pustiť hudbu. Siahla som po Vianočnom oratóriu, ktoré od Vianoc ležalo na polici (dar od dcéry). A započula som tam dve vecičky, čo spievame v sbore. To bolo niečo! Z hrdla mi to ešte nešlo. Ale takto sa mi pomaly rozsvecujú svetielka... Pozdravujem, až teraz som vlastne mohla odpovedať na Vašu dávnu otázku. Spev je svetielko v tme."

,,Mám rada spev. Spievanie ma baví, páči sa mi. Prináša mi pohodu, dobrú náladu a radosť. Je mojím spoločníkom pri bicyklovaní, prechádzke prírodou a pri rôznej práci."

,,Prečo spievam? Pre radosť, pre potrebu ľahšie žiť, aby sa krásno navždy vo mne usadilo, aby som mohla dať, aby som mohla zostať – byť.
SPEV - to je pre mňa ON.
Ráno s ním vstávam.
Večer chodím spať.
To ON, sprevádza ma životom.
Tíško sa vkráda do srdca,
radosť dáva.
ON, vie utrieť slzy,
smiech do očí vliať.
Vie pevne objať, dušu pohladiť.
ON, je studnička lásky,
bez ktorej JA - nedokážem žiť."

,,Od detstva spievam veľmi rada, vždy a všade, kde sa dá. Spievam podľa toho, čo práve robím alebo cítim. Spievanie je pre mňa radosť. Na spev som začala chodiť kvôli okoliu (ja sama som bola spokojná so svojim spevom). Som veľmi rada, že mám možnosť učiť sa spievať, všetko (vrátane repertoáru) ďaleko predčilo moje očakávanie. Užívam si to."

,,Spev je pre mňa prejavom vôle žiť, mocnosťou, ako spoznávať krásu svojej duše. Keď sa odovzdám tónom, cítim sa spojená s večnosťou."

,,Spev mi prináša radosť, potešenie duše. A ten viachlasý ešte aj hudobný zážitok."

,,Ťažká otázka... Žeby sa po polstoročí zobudila môjmu mozgu pravá hemisféra? :-) "

,,Pre mňa je spievanie vyjadrenie mojich pocitov, emócií, radosť, šťastie, niečo, co ma napĺňa a dopĺňa (podčiarkuje) moju osobnosť."

,,Spev - i hudba všeobecne, je pre mňa odreagovanie sa od každodennej reality, ale zároveň súčasť mojej každodennej reality."

,,Ja som zistil, že momentálne chcem spievať preto, aby som sa s nohami na zemi a pri plnom vedomí mohol vznášať do nebies. Ale v budúcnosti sa moja motivácia možno ešte zmení."

,,Ja som spievala vo viacerých zboroch, keď som bola ešte slobodná... pri hodinách spevu som opäť pocítila tú radosť zo spievania, ktorú som mávala v minulosti. Pri spievaní sa cítim ako ryba vo vode – toto je asi najlepšie priblíženie k tomu, prečo spievam."

,,Prečo spievam? Z rozličných pohnútok. Ak si spievam pre seba, raz vyspievam smútok, inokedy radosť, spomienky na detstvo, na rodný kraj. Inokedy sa spevom vciťujem do charakteru iného národa, kraja, historického obdobia. Alebo chcem precítiť, čo konkrétnou piesňou chcel/i jej autor/i či interpret/i dať najavo zo svojho stavu duše ostatným. Prípadne sa snažím odovzdať to ďalej tým, čo ma počúvajú. V náboženských spevoch hľadám, či a ako možno pozemsky aspoň čiastočne vyjadriť Božiu veľkosť."

,,Ak sú sféry naplnené tónmi, potom spev môže byť pre mňa jednou z ciest, ako sa ich pokúsiť spoznávať. Zdá sa mi, že spevom fyzicky i duševne nevedome hľadám vibrácie hmotného i jemnohmotného sveta (či aj vyšších svetov?), ním natáčam antény na tieto vibrácie, nalaďujem sa na ne a usilujem sa s nimi spojiť. Viem, že bez vloženého citu a dobra sa to nedá, i to, že som stále len na začiatku. Známkou toho, že sa mi to aspoň niekedy nakrátko a máličko podarí, by mohlo byť, že sa vtedy v speve akoby strácam, prestávam cítiť rozdiel medzi mnou a spevom samotným, splývam s ním... Vtedy zažívam krásu a radosť."

,,...prvé, čo ma napadne, keď pomyslím na otázku "Prečo spievam?" je, že spievam preto, lebo hudba je mojou prirodzenou súčasťou. Hneď od rána ako sa zobudím vo mne niečo zneje (nezáleží mi na tom, či to viem alebo neviem zaspievať) ..niekedy to pustím von a niekedy mi stačí počúvať len v duchu. Ale keď spievam so zborom, mám ešte ďalší pocit a ten je viac fyzický ako len to, že cítim hudbu vnútorne stále - je to pocit, keď sa mi všetky orgány chvejú pod silou spievania a silou hlások a vecí čo spievame, buď pri výškach alebo hrudných tónoch, plných sily a chuti k životu."

,,Otázku "prečo spievam?" som si naozaj donedávna ešte nepoložila. Pozorujem však svoje pocity a stavy po a pri spievaní a zmeny, ktoré vidím, sú i čiastočnou odpoveďou na otázku prečo. Zo začiatku spievania som cítila hlavne na fyzickej úrovni pocit ako po jarnom upratovaní. Totálna očista vnútra. Okrem tohto pozitíva postupne začali i ďalšie. Odchádzam zo spevu v povznesenej nálade, ktorá ma sprevádza niekedy i zopár dní. Stáva sa mi i to, že mám pocit, že nespievam ja ale niečo sa deje cezo mňa a ja som len vďačný pozorujúci kanál. Zo začiatku som sa sústredila hlavne na to, aby som spievala čo najlepšie a veľmi som nevnímala okolie a spoluspievajúcich, teraz sa mi už sem tam darí naraz spievať i počúvať a občas zacítim ten zázračný okamih, kedy sa nám spolu podarí byť v súznení a súlade. Vtedy cítim niečo, čo nás presahuje, okamih odinakiaľ... Veľmi som vďačná za tieto chvíle. Myslím si, že spievanie mi pomáha byť viac v sebe a zároveň cítiť súlad a jednotu so všetkými a všetkým. Ďakujem, Ľubica. A vďaka všetkým spoluspievajúcim a spolusnažiacim sa :-) "

,,Prečo spievam? Spievanie pre mňa znamená veľa. Pomáha mi, keď mám žiaľ, smútok, radosť. Vtedy zabúdam na okolitý svet, uvoľňujú sa endorfíny; a pocit šťastia je oslobudzujúci."

,,Na otázku prečo chodím na spev do Gloria Dei odpoviem, že mám rada spev ako taký a tento žáner, čo dosiaľ spievame sa mi veľmi páči. A tiež, že máme dobrého pedagóga na spev."

,,Zistila som, že spev mi dáva veľkú vnútornú silu a zároveň aj pocit voľnosti a slobody. Keď sme sa minulý rok na jeseň po prvý krát spolu rozprávali o zbore GLORIA DEI, zrazu som v sebe pocítila veľkú túžbu ísť spievať. Nevedela som, prečo chcem ísť spievať. Len som veľmi intenzívne a silno vo svojom vnútri cítila, že chcem začať chodiť spievat. Postupne som zistila, že ma spev oslobodzuje zo zovretia vlastných obmedzujúcich presvedčení a zároveň mi dovoľuje oslobodiť a rozprestrieť moje schované krídla. Pre mňa osobne bolo nádherné poznanie, keď som na svojej terajšej ceste po Francúzsku dostala odpoveď na otázku, ktorú ste nám položili na poslednej hodine pred mojím odchodom. Uvedomila som si, že spev mi dal voľnosť, dal mi slobodu. A keď potrebujem, viem v ňom nájsť a obnoviť svoju vnútornú silu."

,,Ó má milá učitelko zpěvu! Nemoh jsme připlouti včerejší den na spěvavý ostrov, poněvadž jsme byl společensko-rodinně "donucen" odcestovati (a tudíž i říditi vosobní automobil s rodinnými příslušníkmi /nikoliv VB/) na daleký Gemr (slovensky The Gemer), kde se dalo nabýti dojmu, že jsme se zúčastnili pohřbu jedné polo-vzdálené příbuzné tetičky. Nabytí tohodle dojmu bylo natolik reálné, že jsme se pohřbu doopravdy zúčastnili (nikoliv jenom virtuálně). Byl bych tuze moc radši přítomen při souznění v našem Slávybožském zpěvokruhu, ovšem, jak pak to známe, mý rodinní příslušníci vyhráli přesvědčovací bitvu. Nicméně událostem tohoto času povobědného kraloval zejména ten, kdy jsem na pohřbu mimo jiné obdržel (či lépe utrpěl) zážitek slyšení ledabyle zceleného ženského rádobypěveckého vesnického ansámblu, kterýžto byl povolán k zvukovému působení na větší časti obřadu pohřbu. Nemou neudáti koordináty tohohle zjevení: událo se to v městě Štítnik. Zprvoti neuvědomujíce si tajuplného přepojení názvu městečka s mými pocity vyvolanuvšími se po namáhavém doslyšení akustických vln produkovaných zpomenutým hudebním tělesem, jsme byl nucen přiznati dokonalé souvislosti onéhož městského názvu s přímým vyvolánim štítících se dojmů v mé duši slyšící (anima auditiva). Tenhle zážitek mě zajisté povzbudil dále v touze po snažení o vytváření hudebních zážitků zcela jiného druhu i kvality, o které úpřimně chodívám posnažiti se na krásném a duchumilém místě zborovém."